Warning: fopen(../../themes.bin): failed to open stream: No such file or directory in /www/spisz_www/www/site.inc on line 85

Warning: fseek() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /www/spisz_www/www/site.inc on line 85
Tatry, Spisz i Podhale - <br /> <b>Warning</b>: fread() expects parameter 1 to be resource, boolean given in <b>/www/spisz_www/www/site.inc</b> on line <b>87</b><br />
Tatry, Spisz i Podhaleserwis wspiera:
zakład instalacji
grzewczych "U Kazka"
----------------------
 archiwum halnego i rumcajsa mapa serwisu ( 1069207 )   last update: long ago ;)

Warning: fseek() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /www/spisz_www/www/site.inc on line 116
 Turystyka, noclegi / Aktualności / Wspinaczka / Region / Tatry / Galeria 
----------------------

Warning: fread() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /www/spisz_www/www/site.inc on line 115

Warning: fread() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /www/spisz_www/www/site.inc on line 116

Warning: fclose() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /www/spisz_www/www/site.inc on line 118

Kežmarok

História farského kostola sv. Kríža

Kostol sv. Kríža v Kežmarku vo svojich najstarších ciastkach pochádza z doby po tatarskom pustošení na Spiši 1242. Nebol jediným kežmarským kostolom. Terajšie mesto Kežmarok sa totiž skladá z troch osád, z ktorých každá mala svoju farnosť. Historicky je dokázané, že kostol sv. Michala na Michalskom vřšku (nad dnešnou železničnou stannicou) ešte v XV. storočí bol farským kostolom. Tento kostol zanikol r. 1434. Keď totiž husiti r. 1433 napadli Kežmarok, najprv zajali tento kostol a jeho farnosť a odtiaľ útočili na mesto a dobili ho. Preto mestský kapitán Ján Perény roku 1434 dal kostol demolovať, aby sa v budúcnosti podobná situácia nezopakovala. Ľud tejto zaniknutej farnosti sa pridružil ku kostolu sv. Kríža. To bola jedna z príčin, prečo tento kostol rozšírili.

Druhý farský kostol stál pri Poľskej bráne (na dnešnom nádvorí hradu). Spravovala ho rehoľa krížovníkov. Po husitských vpádoch bol veľmi poškodený a tak ho spolu s kostolom sv. Kríža začali znovu budovať v r. 1444. Krížovníci v ňom účinkovali do reformácie. Potom spustol a zanikol.

Jadrom mesta bola tretia osada, ktorá patrila ku kostolu sv. Kríža. Pôvodne to bola iba drevená kaplnka. Nutnosť rozšírenia vychádzala aj z pričlenenia spomínaných dvoch zaniknutých farností ku kostolu sv. Kríža. A keďže Kežmarok bol už vtedy slobodným kráľovským mestom, vehementne sa Kežmarčania oduševňovali za vybudovanie reprezentačnécho veľchrámu, ktorý by mohol závodiť s levočským chrámom sv. Jakuba. Pre neprajné okolnosti sa podarilo stavbu dokončiť až r. 1498 za pomoci Imricha a Štefana Zápoľského.

Farárom Leudischerom začína nová éra v náboženskom živote Kežmarku a teda aj v osude kostola sv. Kríža. Leudischer sa stal v roku 1531 protestantom, a pomaly aj celá farnosť prijala túto novotu. Na strednom stĺpe pravej lode kostola je vytesaný rok 1548, čo znamená akiste prechod celej farnosti k protestantizmu. Kostol ostal v moci protestantov až do r. 1673, keď na nariadenie cisára Leopolda I. museli ho odovzdať aj s budovami späť katolíkom. Protestanti mali kostol 140 rokov. Z tých čias pochádza aj renesančné zakončenie kostolnej veže a tiež zvonica, dokončená r. 1591. Vtedy tiež pribudol kostolu aj veľký organ, ktorý budoval r. 1572 Matej Poll. Malý organ daroval kostolu ľubovniansky tridsiatnik Juraj Günther r. 1651. Vrchná renesančná časť kazateľnice je z r. 1633. Zlatnícke veci, paramenty, príp. fresky, ktoré akiste zdobili kostol boli odstránené lebo tak to vyžadovali protestantské teologické náhľady. Zachránili sa iba prekrásne gotické oltárne čiastky a tabuľové maľby hlavného a bočných oltárov. Po protestantoch viedli v tomto kostole duchovnú správu Paulíni až do Jozefa II. Odvtedy ha majú svetskí kňazi.

Chrám sv. Kríža patrí medzi najväčšie kostoly na Spiši. Je 50,5 m dlhý, široký vo svätyni je 11,5 m av lodi 22 m. Vysoký je 15 m. Chrám patrí k spišským halovým kostolom, lebo výška hlavnej a bočnej lode je rovnaká. Na ľavej strane svätyne je gotické pastofórium, v ktorom sa uchovávala Sviatosť Oltárna. Klenotom chrámu je gotický hlavný krídlový oltár, uprostred ktorého je kalvárska scéna. Umučenie na tomto oltári je najväčšou cennosťou a najdokonalejším sochárskym dielom nielen Slovenska, ale dôstojne sa radí medzi najvzácnejšie sochárske gotické pamiatky Európy. Jeho tvorca je neznámy. Nenapodobiteľnou zručnosťou vedel vyjadriť smrteľnú úzkosť spolu s božskou dôstojnosťou a nadprirodzeným kľudom umierajúceho Spasiteľa. Obrazy na bočných oltároch sú z 15. storočia. Pod chórom je senátorska lavica z r. 1518. Bronzová krstiteľnica je z r. 1472 a pochádza z novovesskej zvonolejárskej dielne. Medailonové plastické obrazy apoštolov poukazujú na románsky sloh.

Pod kostolom sú krypty so sedemdesiatimi celami, kde sa pochovávali poprednejší občania. Po dobe Jozefa II. pochovávať v kostole bolo povolené iba vo veľmi zriedkavých prípadoch. Naposledy tu bola pochovaná jedna osoba v r. 1875.

Zdjęcia: Alojzy Wojtas, 1999

 


strona jest częścią serwisu Tatry, Spisz i Podhale